Hadiarka trojfarebná – lat. Lampropeltis triangulum

Hadiarka trojfarebná, koralovka sedlatá, lampropeltis triangulum

Hadiarka trojfarebná, alebo v českom jazyku korálovka sedlatá (lat. Lampropeltis triangulum), je pomerne malý had, ktorý sa pre nenáročnosť teší veľkej obľube chovateľov a teda je i u nás pomerne často chovaný.

V prírode sa vyskytuje v oblasti od Kanady po Ekvádor, sever Venezuely a sever Južnej Ameriky. Dorastá do veľkosti 1 – 1,2 metra. Má štíhle telo, hlavu tvarom splývajúcu s telom a v súčasnosti je známa už široká škála farebných mutácií (prirodzená farba je červená s bielymi pruhmi), pričom základom pre rozpoznanie sú priečne pruhy orámované čiernymi pásmi. Týmto sfarbením sa snaží podobať sa na jedovatého korálovca, no hadiarka je škrtič a nie je jedovatá. Povahovo je to mierny až plachý had, len výnimočne sa dá nájsť kúsavého jedinca a preto je vhodná aj pre začínajúcich chovateľov ktorí si radi vyberajú hadov na ruky.

Náročnosť na chov je vo všeobecnosti nízka, hadiarky sa bežne chovajú v plastových bedničkách veľkosti cca 70 x 40 x 15 cm, terárium stačí rozmerov 80 x 40 x 40. Ako podstielku používame všetky vo všeobecnosti schválené druhy podstielok teda hobliny, bukové štiepky, noviny či papierové obrúsky. V žiadnom prípade nie je vhodnou podstielkou lignocel lebo ide o zemného hada a tieto materiály sa nepríjemne lepia na kloaku pri vykonávaní veľkej potreby a aj na korisť čo spôsobuje hadovi tráviace ťažkosti ktoré môžu skončiť až tragicky.

V teráriu nesmie chýbať miska s vodou a najlepšie aj niekoľko úkrytov. Vzhľadom na štíhle telo a pomerne aktívnu povahu hadiarky sú veľmi vítané aj konáre na lezenie. Musia byť samozrejme ale ošetrené proti parazitom ak ide o konáre donesené zvonku. Na potravu je hadiarka veľmi nenáročná, mláďatá kŕmime myšími holíčatami, mladé jedince odstavenými myšami a dospelé zvieratá kŕmime dospelými veľkými myšami alebo mláďatami potkanov. V prírode majú jedálniček pestrejší, lovia okrem malých cicavcov aj jašteričky, malé vtáky či dokonca iné hady. Majú sklony ku kanibalizmu preto je potrebné zvážiť chov viacerých jedincov v spoločnom teráriu.

Teploty v teráriu by sa mali pohybovať od 25 do 30 °C s nočným poklesom na izbovú teplotu 20 °C. Odchov taktiež nie je problematický no nakoľko ide o hady žijúce aj v miernom pásme, je potrebný zimný spánok s teplotami okolo 15 °C po dobu dvoch až troch mesiacov. Znižovanie teploty musí byť postupné rovnako ako sa to deje v prírode, nie je možné len vypnutie tepelného zdroja zo dňa na deň.

Po zimovaní opäť postupne zvyšujeme teploty. Hadom sa naštartuje metabolizmus a začnú vyhľadávať partnera na párenie zhruba v mesiacoch od mája do júla. Ak je párenie úspešné, samica nakladie po cca 45 dňoch 6 – 20 kožovitých vajíčok ktoré je potrebné dať inkubovať pri teplote 28 °C a relatívnej vlhkosti 80%. Po 75 – 90 dňoch sa začínajú z vajíčok liahnuť mláďatá, ktoré je treba umiestniť už do samostatných nádobiek a po prvom zvleku im ponúkneme myšie holíčatko. Mláďatá často bývajú plaché preto je potrebné sa okolo nich pohybovať pomaly a opatrne. Občas je kvôli plachosti problém mláďa rozkŕmiť, preto postupujeme od najjemnejších metód po stresovejšie no násilné kŕmenie by mala byť vždy až posledná možnosť.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: YouTube.com

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *