Rozkrmovanie hadích mláďat

Dopracovať sa k odchovu mláďat je snom väčšiny chovateľov no nie je to vôbec jednoduché. Keď sa už ale pošťastilo splniť všetky podmienky na odchov mláďat sa samička nám porodila či zniesla vajíčka z ktorých sa vyliahli mláďatá, nastáva práca pre chovateľa – umyť ich od pôrodných tekutín, oddeliť od matky a každé mláďa zvlášť umiestniť do krabičky pre lepšiu možnosť kontroly.

Do cca týždňa sa mláďatá prvý krát zvlečú z kože a následne sú pripravené nakŕmiť sa. Ideálne je, ak by mláďatá na prvý krát vzali rozmrazenú korisť ktorou budeme kŕmiť nastálo. Korisť má byť veľká tak ako je had hrubý v najhrubšom mieste a musí byť rozmrazená v horúcej vode na vyslovene teplú teplotu aby had korisť v tme rozoznal. V prípade, že mláďa nevezme potravu ihneď, ponúkame mu ju cca 20 minút na základe jeho reakcií.

Ak sa potravy bojí a uteká, nemá zmysel ho stresovať. Ďalší pokus o nakŕmenie nikdy nerobíme skôr ako o 3 – 4 dni aby háďatko nebolo často stresované. Je dobré zvoliť druhú metódu – ponúknutie živej koristi. Ak na ňu tiež nereaguje, môžeme mu korisť nechať v krabičke do rána no nesmie to byť korisť dospelá ktorá by bola schopná háďatku ublížiť. Často sa mláďatá osmelia až po pár hodinách a korisť si vezmú. Treťou metódou je háďatko vyprovokovať korisťou až k agresivite neustálym šťuchaním a brnkaním po chvoste, prípadne po stranách hlavy pričom je najlepšie napodobňovať prirodzené pohyby myši či potkana teda približovanie a vzďaľovanie sa potravy.

Pomerne často sa stáva, že niektorému mláďaťu ponúkaná potrava „nevonia“. Myši majú prenikavý pach a niektorým mláďatám vyhovuje no iné uprednostňujú potkanie holíčatá. Ak nepomôžu potkanie holíčatá môžeme ponúknuť voňavé škrečky alebo akékoľvek holíča napáchnuté perím. Pri tvrdohlavých mláďatách sa zvykne používať trik: vložiť hlavu holíčaťa do tlamky hada, zavrieť mu tlamu a holíča potiahnuť smerom von z tlamy aby sa zuby do koristi zaryli. Keďže zuby smerujú dozadu, takto „zakvačené“ holíča má had problém vypľuť a často po chvíli prestane bojovať a zistí, že je menej náročné korisť prehltnúť ako vyvrhnúť.

Ak žiadna z týchto metód nezabrala bude treba pristúpiť k trochu drastickým a nechutným metódam ktoré nie každý zvládne. Patrí sem nastrihávanie mŕtveho holíčaťa, podľa niektorých zdrojov hadov veľmi provokuje k útoku pach krvi a mozgu. Ďalšia metóda ktorá nepatrí k obľúbeným je kŕmenie kašou z rozmixovaného holíčaťa ktorá sa hadičkou zavedie priamo do žalúdka. Uviesť žalúdok do činnosti často povzbudí aj lovecký pud takže už druhú potravu si mláďatko uloví samo. Násilné kŕmenie celou korisťou je pre hada značne stresujúce a je aj dosť nebezpečné pretože sa môže stať hlavne u malinkých a jemných mláďat že peán s holíčaťom im prederaví krk keď sa „zatnú“ a odmietnu si potravu posúvať nižšie. Takéto úrazy často končia smrťou mláďaťa preto je násilné kŕmenie až posledná metóda ktorú treba použiť len ak všetky ostatné zlyhali.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com