Výber vhodnej podstielky je veľmi dôležitý a to nielen preto, že pomáha udržiavať vhodné vlhkostné podmienky v teráriu,  ale aj preto, že výber nevhodnej podstielky môže hadovi spôsobiť od nepríjemných pocitov až po smrteľné problémy.

Vo všeobecnosti platí, že podstielka musí spĺňať určité parametre – hygienu, schopnosť udržať vlhkosť, ľahká výmena v prípade pošpinenia, pohodlnosť a to posledné je estetickosť pričom platí, že jednotlivé druhy hadov majú rozdielne nároky na podstielku v závislosti od ich prirodzeného biotopu. Nižšie si popíšeme najpoužívanejšie druhy podstielok, ich pozitíva a negatíva.

Hobliny sú najčastejšie používaným materiálom v chove. Musia byť ale dostatočne veľké aby neboli prašné, preto je potrebné kupovať veľké hobliny nie malé piliny. Ich výhodou je že sú mäkké a príjemné hadovi na ležanie, výborne držia vlhkosť a zároveň neplesnivejú (pri normálnom rosení napr. v období zvleku). Sú taktiež dobrý tepelný izolant, pri znečistení stačí vyhodiť len pošpinenú oblasť a nahradiť novými a sú pomerne estetické. Výborné sú aj pri chove hadov náročných na vlhkosť pretože stačí ráno naliať na ne trochu vody a do večera preschnú aby nedošlo k nadmernej tvorbe baktérií. Cenovo nie sú nákladné.

Papierové obrúsky sú hygienické a vždy sa používajú pri karanténe hadov a koľko s na nich výborne vidieť prípadné parazity. Sú ale tenučké preto sú slabší tepelný izolant no vlhkosť držia veľmi dobre. Sú pomerne vzhľadné no pre ich nasiakavosť treba vymeniť pri pošpinení v celom teráriu. Na dotyk sú hadovi príjemné a cenovo dostupné.

Lignocel je pekný, pohodlný a výborne drží vlhkosť ale je to veľmi nebezpečná podstielka pre pozemných hadov! Pri kŕmení sa totiž nalepí na korisť a had ju prehltne, čo mu pri dlhodobejšom kŕmení spôsobí upchanie čriev a smrť. Pre stromových hadov ktoré sú kŕmené vo vzduchu z peanu je to však výborná podstielka a cenovo dostupná.

Noviny sú pomerne často používané pre ich cenovú dostupnosť, sú príjemné na ležanie a relatívne udržia aj vlhkosť no sú nevzhľadné a šuchocú pri pohybe hada. Tiež tlačiarenská farba obsahuje olovo čo pre zdravie hada nie je prínosné.

Bukové štiepky veľmi pekná podstielka no značne tvrdá na ležanie a cenovo nákladná, neudrží dostatočne vlhkosť a ľahko splesnivie. Ďalšou nevýhodou je že na dreve je prakticky nemožné spozorovať čierne parazity.

Piesok je pekný a cenovo ľahko dostupný, no nedrží moc teplo a ľahko sa dostane hadom pod šupiny. Používa sa hlavne pri chove púštnych hadov ktoré sa doňho zahrabávajú.

Štrk je tiež nenákladný ale nepohodlný na ležanie a kamene treba v prípade pošpinenia ako aj pri vložení do terárka prevariť.

Výber je pestrý a preto treba tak ako pri výbere materiálu na stavbu terária vždy prihliadať na individuálne požiadavky každého hada.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Ako v každom chovateľskom projekte tak sa väčšinou aj v chove hadov stane, že chovateľ zatúži po potomstve od svojich miláčikov. Či už ide len o záujmového chovateľa s párikom „domácich miláčikov“ alebo o profesionálneho veľkochovateľa, vždy musia byť dodržané základné chovné podmienky aby tento zámer mohol byť uskutočniteľný.

V tomto článku si priblížime niečo viac o troch nenáročných najčastejšie chovaných hadoch ako sú veľhady kráľovské, pytóny kráľovské a užovky červené. Základné podmienky na odchov mláďat sú nasledovné:

Mať k dispozícii dospelý chovný pár zvierat – znamená to minimálne jedného samca a jednu samicu, pričom percento úspešnosti sa zvyšuje pri viacerých zvieratách použitých v chove – napr. viac samcov na napárenie jednej samice. Pod pojmom dospelosť sa u hadov považuje samček vo veku aspoň dvoch rokov a samička vo veku aspoň troch rokov, pričom treba prihliadať aj na dĺžku nielen vek. Vo veľkých chovoch sa žiaľ na úkor zdravia zvyknú hady prekrmovať aby čo najskôr dosiahli veľkosť „dospeláka“, je to ale z dlhodobého hľadiska na úkor zdravia chovného hada, kvality a početnosti vrhu/znášky a životaschopnosti mláďat. V chove náročných druhov napr. psohlavec zelený sa v žiadnom prípade nesmie uponáhľať a hady prekrmovať aby boli čím skôr vhodné do chovu lebo výsledkom často býva, že sa had nedožije ani dospelosti (cca 4 roky, psohlavce sa prvý krát odporúča páriť až po dosiahnutí 5 rokov veku samičky), kdežto pri veľkých hadoch ako sú pytóny tmavé občas chovatelia pripúšťajú už aj 1,5 roka mladučké prekŕmené samičky.

Zvieratá musia byť v 100%nom zdravotnom stave – do chovu môžeme pripustiť len jedince ktoré sú aspoň pol roka absolútne zdravé, v kondícii, neprekonali žiadne prechladnutie, zaparazitovanie či akýkoľvek iný problém a sú primerane kŕmené.

Vhodné chovné podmienky – každý druh hada vyžaduje pri príprave na odchov vytvorenie špecifických podmienok. Hady by pol roka pred prípravou na odchov mali byť chované oddelene aby ich stretnutie bolo výrazným stimulom na párenie. Množstvo hadov má v prírode sezónu párenia od jesene (príprava) cez zimu (samotné párenie) až po jar (znášky/odchovy). Úprava tepelných podmienok pripomínajúca počasie v prirodzenom prostredí hadov sa nazýva cyklovanie. Znamená to postupné znižovanie denných teplôt o cca 3 stupne a nočných o cca 5 stupňov v období od septembra do novembra. Následne sa v decembri chovný párik dá k sebe a sleduje sa ich správanie, či dôjde k páreniu. Po spárení sa samica po niekoľkých dňoch až týždňoch nafúkne akoby zožrala veľkú korisť – toto sa nazýva ovulácia. Pôrod zvyčajne nastáva po 3 – 4 mesiacoch po zvleku po ovulácii u veľhadov, pričom každý druh to má s dĺžkou tehotenstva inak. Pytóny a užovky treba aj zazimovať, čo znamená pokles teplôt až na 15 stupňov a párenie nastáva až po odzimovaní. Veľhady rodia živé mláďatá, pytóni a užovky kladú vajíčka ktoré treba inkubovať pri cca 30 °C.

Chovné podmienky pre mláďatá – mláďatká po narodení/vyliahnutí treba od matky odobrať, umyť od pôrodných tekutín a dať do samostatnej krabičky vystlanej hygienickými utierkami pri teplote 28 – 29 °C cca mesiac. Po prvom zvleku je možné mláďatká nakŕmiť primerane veľkou korisťou a fungujú samostatne ako veľké hady.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Terárium je najdôležitejšou podmienkou pre chov plazov preto jeho vybaveniu treba venovať najväčšiu pozornosť. Každý druh hada má špecifické nároky na chov ktoré ešte pred jeho kúpou musíme poznať aby sme vedeli ako by terárium preňho malo vyzerať. Popíšeme si jednotlivé materiály na výrobu, ich výhody a nevýhody a vplyv na klimatické podmienky vo vnútri terária.

Sklo – je najčastejšie používané no má skôr nevýhody ako výhody. Je ťažké, rozbitné a je slabý tepelný izolant, preto je vo vnútri väčšia spotreba energie na vykurovanie. Tiež sa nedajú vyvŕtať vetracie otvory a v prípade stromových hadov treba nájsť vhodný spôsob na upevnenie konárov. Výhodou je ľahká dezinfikovateľnosť a udrží dostatočnú vlhkosť. Sklenené teráriá sú vhodne hlavne pre tepelne nenáročné pozemné hady – užovky, hadiarky…

Drevo – je výborný tepelný izolant a nároky na spotrebu tepla sú preto výrazne nižšie, rovnako nie je problém s vŕtaním dier na svetlo, výhrevné káble, vetranie a upevnenie konárov. Je ale pórovité a preto sa nedá až tak dobre dezinfikovať ako sklo. Tiež nastáva problém pri udržaní vlhkosti pretože drevo musí byť ošetrené proti plesniveniu. Drevo je ale pomerne ťažké no zato je nerozbitné a nepoškriabateľné. Je vhodné pre stromové hady a hady náročné na teplo no nie na vlhko (po ošetrení proti vlhkosti je možné v teráriu aj rosiť).

Plexisklo – používa sa menej no veľmi obľúbené je v zahraničí v chove stromových hadov. Je ľahké, nerozbitné, dajú sa doňho vŕtať diery a výborne znáša aj vlhké prostredie. Jeho nevýhodou je akurát poškriabateľnosť a slabšia tepelná izolácia.

Plast – boxy sa používajú vo veľkochovoch hadov. Majú funkciu akoby „šuflíku na hady“ ktorý je zasunutý v drevenej polici. Je to praktický spôsob chovu, ľahko udržiavateľný, spratný a hadom vyhovuje no je to veľmi nevzhľadné, hadovi poskytuje len minimum priestoru na pohyb a žiadnu možnosť lozenia. Tento spôsob chovu sa najčastejšie využíva pri pytónoch kráľovských a veľhadoch v hadích farmách.

OSB dosky – výborný materiál identických vlastností ako drevo, no je ľahší a finančne menej náročný.

Orientácia terária by mala byť vzhľadom na potrebu teplotného gradientu jednoznačne na šírku. Had musí mať možnosť ísť sa vyhriať aj ochladiť, preto je vhodné vyhrievať len jeden koniec terária. Kedysi panoval názor, že stromové hady by mali mať terárium orientované na výšku ale keďže je tam zlá možnosť teplotného gradientu a had sa aj tak pohybuje horizontálne nie vertikálne tak aj na náročné stromové hady používame pozdĺžne terária no s menšími nárokmi na veľkosť. No pri voľbe materiálu sa musíme v prvom rade orientovať teplotnými nárokmi hada a potrebami na vnútorné zariadenie kvôli vŕtaniu do materiálu.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Hady sú zvieratá často veľmi zvedavé a to hlavne pri umiestnení do novej chovnej nádrže a neustále ju preliezajú kým si ju celú neskontrolujú. Preto sa aj pozornému chovateľovi môže stať, že mu jeho had ujde. Nie je to veľký problém v prípade, že ide o škrtiča no značné nebezpečenstvo nastáva v prípade úteku jedovatého hada.

Príčin úteku môže byť veľa, môže chovateľ nechať nepozornosťou poodchýlené dvierka terária (najčastejší spôsob) alebo si únikovú cestu nájde had. Vo všeobecnosti platí, že kam sa hadovi zmestí hlava, tade si dokáže pretiahnuť aj telo. Treba dávať preto veľký pozor na to, či pri lození po teráriu nedokáže vytlačiť vetracie otvory keď sa zaprie, či sa nezmestí pomedzi posuvné sklá (platí hlavne pri užovkách, hadiarkach a malých hadoch) prípadne či sa nemôže dostať von otvorom na lampu.

Niektoré hady sú povahou kľudné ale iné vyslovene špekulujú a často lozia tak dlho, kým nenájdu nejaký otvor čo by mohli skúsiť vytlačiť. Keď sa už stane nehoda a hadovi sa podarí ujsť, musíme v prvom rade poznať jeho prirodzený biotop aby sme vedeli kde hľadať. Vo všeobecnosti platí, že hady zbožňujú úkryty a teplé miesta keďže na svoj pohyb potrebujú prijať teplo. Pozemné hady je preto treba hľadať kdekoľvek vzhľadom na ich veľkosť – najčastejšie pod nábytkom, v šuflíkoch, medzi oblečením či v akýchkoľvek úložných priestoroch.

Najťažšie je nájsť mláďa užovky ktoré sa vzhľadom na jeho štíhlosť môže schovať na tisíc rôznych miestach a už keď chovateľ obráti byt hore nohami a hada nenájde, na druhý deň to môže spraviť zase pretože had sa v noci najpravdepodobnejšie premiestni. Keďže hady sú prevažne nočné tvory treba byť v noci ostražitý na akýkoľvek zvuk – napr. šuchot alebo či niečo nezhadzuje z poličky keď po nej lezie. Jedna z metód ako započuť hada je rozmiestniť plechovky po izbe a po obvodoch stien kde sa hady radi plazia a ak je had dostatočne veľký a silný na to, aby zhodil plechovku pri dotyku budeme počuť kde je.

Stromové hady sa zase automaticky ťahajú dohora a na miesta kde jej im pohodlné sa omotať ako okolo konára teda ich treba hľadať namotané na káble, žalúzie, rôzne rúrky a trúbky ako napr. opierka na nohy na stoličke. Môj zelený stromový pytón mal obľubu v úteku medzi sklá čo bol asi 0,5 cm šírka a usadil sa na tyči na bicykli, druhý krát bol namotaný na žalúzii ako na konári, potom zase na kábli. Utečeného veľhada som našla v úložnom priestore postele v igelitke s oblečením a mláďatko veľhada sa schovávalo zase pod skriňou a pri termostate.

Pasce na utečené hady vo forme myši v klietke nikdy nepomohli. Pomáha ale dať na zem terárium najlepšie aj so zapnutým zdrojom tepla a had sa rád vráti do známeho prostredia podľa pachu. Tiež sa zvykne používať 2 litrová PET fľaša, ktorej hrdlo asi 10 cm od vrchu odrežeme a vložíme dovnútra kde bude podstielka z terária ktorá je pachom hadovi dobre známa Niektorí chovatelia používajú aj lepiacu pásku ktorú rozmiestnia po izbe a had sa na ňu prilepí no v prípade väčších hadov ako je dospelá užovka odlezie had aj s lepiacou páskou. Múka rozsypaná na zemi hada tiež nezabrzdí no môže ukázať kde sa asi utečenec zdržuje.

Možností na úkryt pre hadov chovaných v domácnosti je nesmierne množstvo a väčšinou potrvá cca týždeň kým sa had nájde, nakoľko prvé dni je vystresovaný zo zmeny prostredia a po pár dňoch sa osmelí a začne loziť. Základom ale je snažiť sa terárium zabezpečiť proti úniku čo najdokonalejšie.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Väčšina budúcich chovateľov sa rozhoduje pre chov jedovatých hadov z dôvodov výskumu, odberu jedu, či pre radosť. Ak nemáte doposiaľ žiadnu skúsenosť s chovateľstvom plazov, alebo je vašou motiváciou snaha zapôsobiť na okolie, túžba po adrenalíne a nebezpečenstve, s chovom jedovatých hadov rozhodne nezačínajte. Jedovatý had nikdy nebude domácim miláčikom, ktorého môžte vziať do rúk a pomaznať sa s ním. Jeho chov predstavuje permanentné nebezpečenstvo pre chovateľa a jeho bezprostredné okolie, určite by sa mu mali vyhnúť aj všetci tí, ktorí majú v domácnosti malé deti.

Predtým ako začnete podnikať prvé kroky, dôkladne sa oboznámte s niektorými právnymi normami, najmä Zákonom o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007 Z. z. a Vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o chove nebezpečných živočíchov č. 143/2012 Z. z. ktoré určujú podmienky chovu nebezpečných živočíchov. V prílohe vyhlášky nájdete nevyhnutné požiadavky na chovné zariadenia jedovatých hadov, veľkosť suchej a vodnej plochy, rozmery chovného zariadenia, ktoré budete musieť vašim chovancom zabezpečiť. Zmieňovaný predpis radí k nebezpečným živočíchom nielen všetky jedovaté, ale aj nejedovaté druhy hadov, ktorých dĺžka tela vrátane chvosta v dospelosti presahuje 3 metre.

Manipulácia je pre hadov vždy stresujúca a pre chovateľa riziková. Chovateľ sa jej nedokáže vyhnúť, či už ide o čistenie a údržbu terária, alebo prepravu hada. Musí počítať s tým, že had sa bude počas manipulácie brániť. Treba si uvedomiť, že každý druh má svoje vlastné charakteristiky – dráždivosť, rýchlosť výpadu, množstvo, účinnosť jedu a prvá chyba chovateľa pri manipulácii, by mohla byť zároveň aj jeho posledná. Začiatočníci by sa mali vyhnúť extrémne nebezpečným druhom typu kobra kráľovská, mamba čierna, alebo taipan. Odporúča sa poradiť so skúseným odborníkom, ktorý nám predvedie zásady bezpečnej manipulácie a pomôže vybrať vhodný druh.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Skôr, ako sa pustíme do chovu hadov, musíme sa oboznámiť s ich spôsobom života a podmienkach ktoré jednotlivé druhy vyžadujú. Začínajúci chovatelia by si mali preto zvoliť druhy s najnižšími nárokmi. Sebe ušetria množstvo sklamaní a zvieratám trápenie.

Terárium musí byť vybavené podľa potrieb chovaného hada, malo by mu poskytnúť podmienky, ktoré sa čo najviac približujú podmienkam jeho prirodzeného biotopu, čo je pri chovoch v zajatí ťažko splniteľná úloha, dôležité však je, aby sa had u chovateľa cítil dobre. V teráriu, ktoré poskytuje hadom dobré prostredie môžme sledovať všetky prirodzené aspekty jeho života – zviera v ňom bez problémov prijíma a vylučuje potravu, zvlieka sa a úspešne sa rozmnožuje.

Dôležité je zvoliť správnu veľkosť terária vzhľadom k chovanému druhu. Užovke červenej plne postačuje terárium v rozmeroch 40 x 40 x 80 cm, ale „stromovým hadom“ treba zaobstarať podstatne vyššie a priestrannejšie chovné zariadenie. Steny terária by mali byť aspoň z časti členité a umožňujúce pohodlné plazenie sa. Osvetlenie terária možno využiť aj ako vyhrievanie, no zároveň by mali byť zachované aj chladnejšie miesta, na ktoré sa môže v prípade potreby utiahnuť. Na lokálny ohrev dobre poslúži aj vyhrievacie teleso vo forme tepelného kameňa.

Aby sme zabezpečili prísun čerstvého vzduchu, chovné zariadenie by malo mať zabudované odvetrávanie, priamo úmerné veľkosti terária. Príliš malé by nedokázalo plniť svoju funkciu a cez priveľké by mohlo dochádzať k veľkým únikom tepla a neboli by sme schopní priestor vyhriať na požadovanú teplotu. Nevyhnutými doplnkami sú teplomer a vlhkomer, ktorými pravidelne kontrolujeme mikroklímu v zariadení, obzvlášť v čase zvliekania, kedy je dôležitá zvýšená vlhkosť.

Terárium by sme mali vybaviť vhodným substrátom, na výber máme od akvaristického piesku, až po rašelinu zmiešanú s drevenou štiepkou, či mimoriadne osvedčený lignocel – lisovaný drvený materiál z kokosového orechu. Nemali by sme zabudnúť na dostatočne veľkú nádobu s čistou vodou, ale aj miesta, ktoré môže využiť ako úkryt.

Fotografia: © BigStockPhoto.com