Hadiarka trojfarebná, alebo v českom jazyku korálovka sedlatá (lat. Lampropeltis triangulum), je pomerne malý had, ktorý sa pre nenáročnosť teší veľkej obľube chovateľov a teda je i u nás pomerne často chovaný.

V prírode sa vyskytuje v oblasti od Kanady po Ekvádor, sever Venezuely a sever Južnej Ameriky. Dorastá do veľkosti 1 – 1,2 metra. Má štíhle telo, hlavu tvarom splývajúcu s telom a v súčasnosti je známa už široká škála farebných mutácií (prirodzená farba je červená s bielymi pruhmi), pričom základom pre rozpoznanie sú priečne pruhy orámované čiernymi pásmi. Týmto sfarbením sa snaží podobať sa na jedovatého korálovca, no hadiarka je škrtič a nie je jedovatá. Povahovo je to mierny až plachý had, len výnimočne sa dá nájsť kúsavého jedinca a preto je vhodná aj pre začínajúcich chovateľov ktorí si radi vyberajú hadov na ruky.

Náročnosť na chov je vo všeobecnosti nízka, hadiarky sa bežne chovajú v plastových bedničkách veľkosti cca 70 x 40 x 15 cm, terárium stačí rozmerov 80 x 40 x 40. Ako podstielku používame všetky vo všeobecnosti schválené druhy podstielok teda hobliny, bukové štiepky, noviny či papierové obrúsky. V žiadnom prípade nie je vhodnou podstielkou lignocel lebo ide o zemného hada a tieto materiály sa nepríjemne lepia na kloaku pri vykonávaní veľkej potreby a aj na korisť čo spôsobuje hadovi tráviace ťažkosti ktoré môžu skončiť až tragicky.

V teráriu nesmie chýbať miska s vodou a najlepšie aj niekoľko úkrytov. Vzhľadom na štíhle telo a pomerne aktívnu povahu hadiarky sú veľmi vítané aj konáre na lezenie. Musia byť samozrejme ale ošetrené proti parazitom ak ide o konáre donesené zvonku. Na potravu je hadiarka veľmi nenáročná, mláďatá kŕmime myšími holíčatami, mladé jedince odstavenými myšami a dospelé zvieratá kŕmime dospelými veľkými myšami alebo mláďatami potkanov. V prírode majú jedálniček pestrejší, lovia okrem malých cicavcov aj jašteričky, malé vtáky či dokonca iné hady. Majú sklony ku kanibalizmu preto je potrebné zvážiť chov viacerých jedincov v spoločnom teráriu.

Teploty v teráriu by sa mali pohybovať od 25 do 30 °C s nočným poklesom na izbovú teplotu 20 °C. Odchov taktiež nie je problematický no nakoľko ide o hady žijúce aj v miernom pásme, je potrebný zimný spánok s teplotami okolo 15 °C po dobu dvoch až troch mesiacov. Znižovanie teploty musí byť postupné rovnako ako sa to deje v prírode, nie je možné len vypnutie tepelného zdroja zo dňa na deň.

Po zimovaní opäť postupne zvyšujeme teploty. Hadom sa naštartuje metabolizmus a začnú vyhľadávať partnera na párenie zhruba v mesiacoch od mája do júla. Ak je párenie úspešné, samica nakladie po cca 45 dňoch 6 – 20 kožovitých vajíčok ktoré je potrebné dať inkubovať pri teplote 28 °C a relatívnej vlhkosti 80%. Po 75 – 90 dňoch sa začínajú z vajíčok liahnuť mláďatá, ktoré je treba umiestniť už do samostatných nádobiek a po prvom zvleku im ponúkneme myšie holíčatko. Mláďatá často bývajú plaché preto je potrebné sa okolo nich pohybovať pomaly a opatrne. Občas je kvôli plachosti problém mláďa rozkŕmiť, preto postupujeme od najjemnejších metód po stresovejšie no násilné kŕmenie by mala byť vždy až posledná možnosť.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: YouTube.com

Jeho domovinou sú teplé a vlhké džungle, ale zdržuje sa aj v blízkosti ľudských obydlí v blízkosti vôd. Obýva oblasti západnej Indie, Indonézie, Filipín, Barmy, Thajska, Laosu, Vietnamu a Kambodže. Dorastá do dĺžky až 10 metrov, čo ho radí k najväčším hadom súčasnosti.

Má dlhú, úzku hlavu, ktorá je zreteľne oddelená od štíhleho tela. Základné sfarbenie je žltohnedé, olivovohnedé, červenkastohnedé, s viac, či menej súvislým mriežkovaným vzorom čiernej farby, lemovaný žltou.

Najaktívnejší je za súmraku a v noci, dobre pláva a šplhá v konároch stromov, kde loví rôzne cicavce a vtáky. Svoje obete pred prehltnutím udusí. Ak sa mu chovateľ v mladosti dostatočne nevenuje, manipulácia s ním býva obtiažna, pretože je agresívny a hryzie. V zajatí ho kŕmime myšami, potkanmi, morskými prasiatkami, králikmi, kurčatami.

V zajatí sa úspešne rozmnožuje. Samica znáša až 100 vajec, okolo ktorých sa obtáča. Inkubačná doba je 55 až 90 dní, po vyliahnutí majú 70 centimetrov. Pytón mriežkovaný vyžaduje veľké terárium s veľkou vodnou nádržou. Teplota cez deň by mala dosahovať 25 – 32°C, nočná teplota sa odporúča udržiavať medzi 21 – 26°C. Udržujeme v ňom vlhkosť denným rosením. Terárium udržiavame čisté a každý deň vymieňame vodu.

Na Slovensku je pytón mriežkovaný zaradený medzi nebezpečné živočíchy, keďže dĺžka jeho tela, vrátane chvosta v dospelosti presahuje 3 metre. Chovať ho možno iba za podmienok stanovených Vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o chove nebezpečných živočíchov č. 143/2012 Z. z.

Fotografia: Wikimedia.org, video: Youtube.com

Aktívny je v noci a za súmraku. Obýva najmä koruny stromov, v pralesoch miest svojho výskytu, kde je svojou farbou dokonale maskovaný. Živí sa najmä vtákmi. Je vynikajúcim plavcom.

Samice rodia až 6 mláďat, dlhých približne 50 cm. Patrí medzi náročné druhy hadov na chov v zajatí. V teráriu nesmie chýbať veľká vodná nádrž a rašelinový substrát, ktorý nám pomôže udržať vlhkosť vzduchu medzi 70 až 80 %. Terárium rosíme denne, udržiavame v ňom dennú teplotu 26 – 30 °C a nočnú 22 – 24 °C.

Je to had kľudnej povahy, avšak pri chytaní, alebo rušení môže zaútočiť a vďaka dobre vyvinutým predným zubom, zahnutým dozadu vie spôsobiť hlboké a bolestivé rany. Pri chove psohlavca v zajatí ho kŕmime myšami, kurčatami, holubmi.

Fotografie: © bigstockphoto, video: youtube

Pochádza z juhozápadnej Brazílie, Paraguaja, Bolívie a severnej Argentíny. Dorastá do dĺžky 3 až 5 metrov. Má podlhovastú hlavu, ktorá nie je zreteľne oddelená od trupu. Šupiny na tele sú lesklé a hladké. Sfarbenie je žlté, až svetlohnedé, s čiernou kresbou, ktorá je po bokoch tela menšia. V spodnej časti tela je žltá, až biela so škvrnami čiernej farby.

Je veľmi dobrý plavec, potápa sa a pod hladinou vydrží dlhý čas. Aktívna je za súmraku a v noci. Živí sa cicavcami, vtákmi, rybami i plazmi, v zajatí ju kŕmime hlodavcami, hydinou, holubmi a rybami. Potravu je nutné spestrovať vitamínovými prípravkami.

Chováme ju v priestrannom teráriu s vodnou plochou. Vodu musíme denne vymieňať, pretože v nej trávi množstvo hodín a znečisťuje ju potravou a výkalmi. Denná teplota terária by sa mala pohybovať medzi 25 – 30 °C, nočná okolo 20 °C. Samica privádza na svet až 15 mláďat, ktoré sú dlhé až 70 cm.

Povaha anakondy žltej sa líši od jedinca k jedincovi. Niektoré sú pokojné a krotké, iné zase útočné a hryzavé, najmä pri kŕmení.

Keďže v dospelosti dorastá do dĺžky presahujúcej 3 metre, je zaradená medzi nebezpečné živočíchy a možno ju na Slovensku chovať iba za podmienok stanovených Vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o chove nebezpečných živočíchov č. 143/2012 Z. z.

Fotografia: Wikimedia.org, video: Youtube.com

Užovka obojková – lat. Natrix natrix

Azda najrozšírenejšou je u nás užovka obojková, známa aj pod starším názvom ako užovka obyčajná (lat. Natrix natrix). Charakterizujú ju dva žlté, polmesiačikovité útvary za hlavou. Farbu tela má hnedú, sivú, alebo olivovozelenú s tmavšími škvrnami pozdĺž tela, no môže mať aj čisto čierne sfarbenie. Má veľké oči so zrenicami kruhovitého tvaru. Dorastá do dĺžky maximálne 150 cm. Vyskytuje sa v blízkosti vlhkých a podmáčaných miest, močiarov, okrajov jazier, potokov a riek. Je dobrý plavec, pláva s hlavou vynorenou nad vodou. Aktívna je počas dňa. Loví najmä obojživelníky, ryby, ale nepohrdne ani drobnými hlodavcami a hmyzom. Užovka obojková nie je jedovatá, neútočí na človeka a doposiaľ nie sú známe prípady uhryznutia človeka.

Užovka hladká – lat. Coronella austriaca

Užovka hladká (lat. Coronella austriaca) je had menšieho vzrastu, dorastá do dĺžky len 50 až 70 cm. Je charakteristická sivým sfarbením, s kresbou tvorenou bodkami, ktoré sa môžu na chrbte spájať, čím pripomína vretenicu, no na rozdiel od nej má oči so zrenicami kruhovitého tvaru. Za hlavou má tmavú škvrnu tvaru písmena V. Vyskytuje sa v lesostepných a slnečných oblastiach, bohatých na úkryty, ale aj pri okrajoch ciest a múroch. Živí sa najmä inými plazmi – jaštericami, slepúchmi, ale aj inými druhmi hadov, nepohrdne ani hlodavcami a bezstavovcami. Užovka hladká nie je jedovatá.

Užovka fŕkaná – lat. Natrix tessellata

Užovka fŕkaná (lat. Natrix tessellata) sa vzrastom a spôsobom života podobá užovke obojkovej, no je agresívnejšia. Telo má štíhle, sploštené zo strán, s dlhým chvostom. Dorastá až do dĺžky 100 cm. Je sivej, až olivovozelenej farby, škvrny na tele prechádzajú do šachovnicového alebo priečnepruhovaného vzorovania. Oči má veľké s kruhovou zrenicou. Obýva južné oblasti a väčšiu časť života trávi v blízkosti vôd, najmä pomaly tečúcich riek so zarastenými brehmi, ktoré poskytujú dostatok možností úkrytu, kde sa živí prevažne vodnými živočíchmi. Je vynikajúcim plavcom a vodné prostredie opúšťa iba výnimočne. Pre jej spôsob života a plachosť je veľmi obtiažne ju spozorovať. V prípade nebezpečenstva z miesta rýchle uniká, dobre pláva aj pod hladinou. Rovnako ako predošlé druhy, ani užovka fŕkaná nie je jedovatá.

Užovka stromová – lat. Zamenis longissimus

Užovka stromová (lat. Zamenis longissimus) patrí k našim najdlhším hadom, dorastá až do dĺžky 2 metre. Stavbou tela je to štíhly a svalnatý had s úzkou hlavou. Má veľké oči, s oválnou zrenicou, ktorá je typická pre hady aktívne počas dňa. Dospelé užovky stromové majú olivovohnedé, sivožlté alebo čiernohnedé sfarbenie tela, bez škvŕn. Brušnú časť majú žltej farby. Mláďatá majú až do dospelosti za hlavou žltú škrvnku, preto si ich možno spliesť s užovkou obojkovou. Užovka stromová obýva najmä teplé a slnečné oblasti v svetlých lesoch, hájoch, krovinách. Živí sa drobnými hlodavcami, ale i vtákmi a plazmi. Veľmi obratne šplhá po stromoch a to i na zvislých plochách, vďaka čomu sa dostáva aj do vtáčích hniezd. Užovka stromová nie je jedovatá.

Vretenica severná – lat. Vipera berus

Vretenica severná (lat. Vipera berus) je známa aj ako vretenica kľukatá, vretenica obyčajná, alebo ľudovo zmija. Je to jediný, vo voľnej prírode na Slovensku žijúci jedovatý had. Jej jed je vysoko toxický, no nedokáže ho vytvoriť v dostatočnom množstve na usmrtenie bežného zdravého dospelého človeka. Vretenica dorastá do dĺžky 80 cm, telo má kratšie a zavalité. Oko má charakteristickú štrbinovitú zreničku, ktorou sa odlišuje od užoviek, ktorú ju majú kruhového tvaru. Sfarbenie tela je individuálne a závisí od pohlavia, ale aj lokality výskytu od sivej až po hnedú, no vyskytuje sa aj v albinotickej, či čiernej mutácii. Vretenica severná má na chrbte charakteristický kľukatý vzor, niektoré farebné mutácie ho však mať nemusia. Obýva širokú škálu biotopov, uprednostňuje slnečné a vlhké miesta lesnatej krajiny, s výkyvom dennej a nočnej teploty. Nájdeme ju na lúkach, pasienkoch, v porastoch čučoriedok a brusníc, v okolí lesných potokov, opustených kameňolomoch, na kamenistých stráňach, okrajoch lesov, ale aj horských lúkach a medziach. Jej potravu tvoria hlodavce, obojživelníky, jašterice, ale aj vtáctvo.

Fotografie: © BigStockPhoto.com

Je rozšírená v južných oblastiach Severnej Ameriky, až po severné Mexiko. Ide o najrozšírenejšieho hada chovaného v zajatí, najmä pre svoju nenáročnosť. Dorastá do dĺžky 70 až 130 cm, má úzku hlavu, pretiahnutú do štíhleho tela, od ktorého je nevýrazne oddelená. Má okrúhlu zrenicu.

V miestach svojho výskytu obýva lesy, sady, okraje polí, ciest, opustené stavby. Obratne sa šplhá po stromoch, ale väčšinu času strávi na zemi, v hromadách kameňov, dreva, dierach po hlodavcoch, ktorými sa živí. V zajatí ju rovnako kŕmime hlodavcami, ale aj kurčatami.

Terárium užovky červenej by malo mať vybudovanú vodnú nádrž. Úkryty vytvoríme z kameňov alebo kôry, pridáme aj rozvetvený konár. Teplota počas dňa by sa mala pohybovať medzi 25 – 30 °C, v noci ju môžme znížiť.

V zajatí sa pravidelne a úspešne rozmnožuje. Vajcia premiestňujeme do inkubátora, aby sa z nich po 75 dňoch vyliahli mladé jedince.

Fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com

Patrí k najznámejším a najčastejšie chovaným druhom veľhadov, čomu sa teší najmä vďaka svojej miernej povahe. Pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky a vo svojej domovine sa vyskytuje v suchých, teplých a svetlých oblastiach, ale aj v dažďových pralesoch a zdržiava sa aj v blízkosti vodných nádrží, kde sa živí cicavcami, vtákmi a inými plazmi.

Hlavu má trojuholníkového tvaru, ktorá je plochá a viditeľne oddelená od svalnatého tela. Sfarbenie jednotlivých druhov sa môže líšiť. Od červenohnedej, žltohnedej, až po červenosivé a červenkasté.

Aktívny je v noci a za súmraku. Väčšinu času strávi na zemi, ale dobre sa pohybuje aj na konároch stromov. Deň trávi v úkrytoch zo skál, kmeňov stromov a pod. Živí sa cicavcami, vtáctvom, plazmi. V zajatí ho kŕmime hlodavcami, kurčatami, či holubmi.

Denná teplota v teráriu by mala dosahovať 25 až 32 °C. Teplota v noci môže byť nižšia – medzi 20 – 22 °C. Ak mu v zajatí vytvoríme vhodné podmienky, samica privádza na svet až 60 živých mláďat, dlhých do 60 cm. Pohlavne dospieva vo veku 3 rokov.

Fotografia: Wikimedia.org, video: Youtube.com