Hady už vo svojej podstate vzhľadom na ich prirodzenosť, spôsob života a povahu nie sú zvieratá ideálne na manipuláciu. Žijú samotársky a okrem obdobia párenia sa nezgrupujú, ich nervová sústava nie je schopná citu vo forme „toho mám rád a toho druhého zase nie“, dotyky im nie sú prirodzené a iných zvierat sa dotýkajú akurát pri lovení či pri náhodnom stretnutí kedy napr. výhrevné miesto okupuje viacero hadov. Nejde však zámerne o potrebu spolupatričnosti, len o potrebu vyhriať sa a načerpať energiu.

Hady však sú schopné rozlíšiť známeho človeka od neznámeho no vzhľadom na ich mimoriadne slabé reakcie sa to dá spoznať na máloktorom hadovi. Pri agresívnych hadoch sa dá spozorovať keď sú zvyknuté na majiteľa – buď neútočia vôbec alebo útočia menej zúrivo ako pri cudzom človeku. Nedá sa však hovoriť o tom, že by si had niekoho obľúbil. Je teda namieste otázka načo s hadom manipulovať. Niekedy je to samozrejme nevyhnutnosť napr. pri potrebe celkového vyčistenia terária kedy had musí byť premiestnený do inej nádoby, pri návšteve veterinára alebo pri kŕmení mimo terária.

Najčastejšie hadov vyberajú začiatočníci v chove, ktorí si spoločnosť hada ešte užívajú. Je to v poriadku pokým nespôsobujú zvieraťu nadmerný stres a rešpektujú jeho momentálnu náladu pretože hady občas vyslovene „nemajú svoj deň“. Pri manipulácii s kľudnými nejedovatými hadmi je treba dodržiavať niekoľko zásad:

• pohybovať sa kľudne, pohyby musia byť pomalé a plynulé aby sa had necítil ohrozene. Každého človeka ktorý sa hadov bojí alebo má pred nimi rešpekt treba o tomto informovať pretože nervózne bojazlivé a trhané pohyby rúk vedia vystrašiť aj kľudného hada natoľko že radšej obranne pohryzie. Preto je potrebné sa pred kontaktom s hadom upokojiť, uvoľniť a mať na pamäti túto zásadu. Ak niekto nie je schopný dostať strach pod kontrolu, nech na hada nesiaha.
• sledovať správanie sa hada. Hady majú občas „zlú náladu“ kedy sú nervózne a podráždené a vtedy vôbec nie je vhodné sa ich dotýkať. Pozorovaním svojich veľhadov som zistila že takáto nálada prichádza cca raz za dva mesiace a spravidla netrvá viac ako 1 deň. Ak je had kľudný, nepozoruje ruku výstražne, kmitá jazykom, nie je strnulý a krk nemá do tvaru písmena S, je predpoklad že sa necíti v ohrození a nezaútočí. Nesmieme siahať na hada náhle hlavne keď spí, musí vedieť o našej prítomnosti skôr než sa ho dotkneme.
• dotyk hada nesmie byť smerovaný na hlavu ani chvost. Hada sa dotýkame na bruchu, podoberieme ho zospodu a necháme ho plaziť sa aby sa nestresoval zbytočne viac ako je treba. Akékoľvek naťahovanie a vracanie na miesto kde chceme aby bol ho znervózňuje. Nosenie väčších hadov okolo krku nie je frajerina že had môže niekoho zaškrtiť ale veľmi dobrý spôsob nosenia keďže za krkom je had podopretý, chvostom sa môže pridŕžať o jednu ruku a druhou ho podopierame na jeho prvej tretine tela.

Mnohí „pet chovatelia“ ktorí majú hada ako maznáčika robia veľkú chybu že sa k hadovi správajú ako ku psovi čo je úplne nevhodné. S kľudnými zvieratami sa dá robiť kadečo, môžu sa občas pustiť poplaziť von z terária (pri dostatočnej teplote bytu a podlahy), môže sa s nimi ísť von pri teplote nad 26 stupňov Celzia ale pre život hada to vôbec potrebné nie je.

S jedovatými hadmi sa manipuluje za pomoci hákov, rukavíc či klieští a samozrejme to nemôže robiť laik pretože by ľahko mohlo dôjsť k tragédii.

Na záver: nechajme hadom ich prirodzený život a na maznanie majme psa.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Vretenica severská je jediným jedovatým hadom ktorý sa vyskytuje na území Slovenska. Je dlhá 60 – 80 cm, pričom samci sú menší a má modrosivá farbu s výraznou kľukatou kresbou na chrbte. Obýva chladnejšie oblasti s vyššou nadmorskou výškou ako sú lesné rúbaniská, rašeliniská, kameňolomy a kosodreviny. Na stretnutie s vretenicou je dobré sa vopred pripraviť aby sme prípadne vedeli správne zareagovať ak by k nemu naozaj došlo.

V prvom rade je treba mať na zreteli, že to my vstupujeme do teritória vretenice no napriek tomu nikdy neútočí prvá, pohryznúť môže človeka len v prípade krajnej núdze pri obrane. Človeku sa snaží v každom prípade vyhnúť a preto je najdôležitejšie pozerať sa pod nohy pri chôdzi a dobre si prezrieť miesto v tráve, kam si chceme sadnúť. Pri chôdzi je dobré dupať, lebo hady sú hluché ale cítia vibrácie a ľahšie tak spozorujú nebezpečenstvo aby mohli včas ujsť.

Pri pohryznutí vretenicou je najdôležitejšia zásada zachovať pokoj (nadmerne nezaťažovať obehovú sústavu) a dopraviť sa do nemocnice na pozorovanie. Hoci väčšina vreteníc nemá dostatok jedu na to, aby mohli dospelému a zdravému človeku výrazne ublížiť, no zaznamenané boli aj dospelé samice ktoré mali dostatok jedu na zabitie dospelého človeka. Z minulosti sú známe prípady, kedy nadmerná fyzická aktivita a zaťaženie obehovej sústavy viedli ku zlyhaniu srdca pacienta s následkom smrti. Väčší pozor by si mali dávať hlavne seniori a deti, prípadne ľudia so slabším zdravím a alergici. Nie je žiaduce jed z rany vytláčať, vysávať, vypaľovať, prikladať ľad, vyhnúť sa treba aj použitiu škrtidla, je nevhodné požívať lieky proti bolesti, kávu a alkohol.

Uhryznutie má tvar dvoch bodiek vzdialených cca 1 cm od seba a sú popisované nasledovné príznaky – opuch v mieste pohryznutia, bolesť hlavy, nevoľnosť až pocit na zvracanie, smäd, zrýchlený dych a pokles krvného tlaku (v ťažších prípadoch až bezvedomie). Uhryznutému človeku zavoláme záchranku a zatiaľ poskytneme prvú pomoc: pacienta dáme do stabilizovanej polohy a na uhryznutú končatinu mu dáme dlahu a voľnú bandáž – teda medzi bandáž a končatinu by sa mali zmestiť aspoň dva prsty. Ranu môžme opatrne očistiť, no vyhýbame sa tlaku na postihnuté miesto. Je dobré končatinu podložiť kvôli zmierneniu opuchu a bolesti.

Pacient môže piť vodu alebo ovocný čaj ale je treba sa vyvarovať nápojom, ktoré rozširujú cievy – čo je predovšetkým káva a alkohol, aby sme neuľahčili jedu otravu organizmu. Sérum proti jedu môže podať iba lekár no nie vždy je to vhodné použiť pretože alergická reakcia na sérum môže byť horšia ako reakcia na jed. Sérum je k dispozícii ako povinná výbava každej európskej nemocnice a rovnako je v Národnom toxikologickom centre. Vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že vretenica uhryzne tzv. „nasucho“ teda nedôjde k zaneseniu jedu do rany. Tvorba jedu je pre hada náročná a „šetrí“ si ho hlavne na lov koristi preto sa môže stať, že uhryznutie človek ani nespozoruje. Vždy je ale lepšia prevencia ako riešiť problém preto si pri vychádzkach do prírody musíme dobre všímať, kade sa pohybujeme.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Keď sa nám už podarilo presvedčiť všetkých členov rodiny, ktorí možno nezdieľali naše nadšenie chovať hada ako domáceho miláčika, zostáva nám vybrať vhodný druh. Na trhu je pomerne pestrá možnosť výberu hadov ktoré sú vhodné pre začínajúceho chovateľa, no najčastejšie padá voľba na užovku červenú či hadiarku trojfarebnú v prípade malých štíhlych hadov, pytóna kráľovského ak je možnosť mať stredného hada a ak je miesto na veľkého hada tak najobľúbenejšie sú veľhady kráľovské a pytóny tmavé.

Vhodnosť určitého druhu hada spočíva v nízkych nárokoch na chov, vysokej tolerancii na začiatočnícke chyby v chove a v miernej povahe, aby sa s hadom dalo aj manipulovať čo robia hlavne začiatočníci často. Hady lásku k majiteľovi ani nejakú náklonnosť necítia, nemajú natoľko vyvinutú nervovú sústavu aby boli schopné nejakých citov. Vedia si akurát zvyknúť na majiteľa a na manipuláciu, no túlenie sa využívajú len na načerpanie telesného tepla od človeka nie na vyjadrenie nejakej priazne čo si ľudia veľmi často mýlia.

Čo sa týka chovných podmienok pre jednotlivé spomenuté druhy tak užovky a hadiarky sú najmenej náročné na teplo aj veľkosť terária pretože im stačí mať 28 °C na výhrevnom mieste čo znamená slabučká žiarovka alebo výhrevná fólia zapnutá na 12 W. Terárium stačí veľkosti 70 x 40 x 40 cm a je lepšie keď je zariadené konárom na lezenie a úkrytom lebo užovky ako aj korálovky sú živé a čiperné hady, ktoré sa rady pohybujú. Dorastajú do veľkosti 100 – 130 cm a majú štíhla telo hrúbky do 5 cm. Pri rozmnožovaní kladú vajíčka ktoré je treba inkubovať v inkubátore.

Pytóny kráľovské sú hrubšie a mohutnejšie hady a odosť menej pohyblivé preto stačí  terárium rovnakých rozmerov. Dorastajú do dĺžky 130 – 150 cm no staré jedince môžu mať až dva metre pri hrúbke až 10 cm. Vo veľkochovoch sa tieto hady chovajú v tzv. „rack systéme“ čo je regál so zásuvkami a v každom je had. Je to esteticky oproti teráriu nevzhľadné ale priestorovo úsporné riešenie pri chove väčšieho počtu hadov. Tieto hady majú špecifikum ktorým zvyknú stresovať neskúsených chovateľov – zimný pôst kedy nežerú aj 4 mesiace. Samice taktiež znášajú vajíčka ktoré je treba inkubovať.

Veľhady kráľovské dorastajú do dĺžky 180 – 250 cm v závislosti od pohlavia a druhu. Vyžadujú terárium rozmerov 150 x 70 x 70 cm a teplotu 30 stupňov na výhrevnom mieste. Pohybujú sa v dospelosti málo, na rozdiel od užovky nevyhľadávajú potravu aktívne ale metódou „sedieť a čakať“. Ako mláďatá sú čiperné a radi lozia po konároch no v dospelosti sú už na to ťažké. Rodia živé mláďatá v počte 10 – 30 kusov.

Pytóny tmavé sú najväčšie s bežne chovaných druhov a žiaľ na to často doplácajú pretože sa ich ľudia zbavujú akonáhle prerastú možnosti terária. Dorastajú až do 6 metrov a váhy okolo 100 kg a potrebujú preto terárium veľkosti aspoň 200 x 100 x 100 cm. Sú to pokojné hady no vzhľadom na ich veľkosť je manipulácia s nimi dosť náročná preto by si mal začiatočník vopred rozmyslieť voľbu tohto hada. Vo všeobecnosti platí, že si treba vopred rozmyslieť čo zvládneme a na čo máme aby sa nestalo, že had presiahne naše možnosti a budeme musieť rozmýšľať nad tým, kam s ním.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Takmer väčšina začínajúcich chovateľov si spočiatku kládla otázku, kde zohnať svojho prvého hada. Zatiaľ čo v minulosti boli odkázaní na obmedzenú ponuku obchodov so zvieratami, alebo mohli raz za čas navštíviť chovateľskú burzu, či riadkovú inzerciu v tlačených chovateľských časopisoch, s nástupom internetu sa dnes už môžu skontaktovať s chovateľom prostredníctvom online inzercie zvierat.

Existuje množstvo webových stránok, ktoré umožňujú vkladanie a zobrazovanie inzerátov. Väčšina z nich je všeobecne zameraná a zoženiete na nich v podstate všetko. No iba niektoré sú úzko špecializované na chovateľstvo zvierat a obsahujú kategórie zvierat rôznych druhov. Úspech v hľadaní vám zaručia najmä navštevované inzercie, na ktorých je neustále aktualizovaný obsah. Jednou zo špecializovaných inzercií, kde je rozhodne z čoho vyberať, je internetová inzercia zvierat ZooBurza.eu. Okrem kategórie venovanej špeciálne hadom, nájdeme na stránke aj jaštery a korytnačky, ale na svoje si prídu chovatelia takmer všetkých druhov zvierat. Osobitnú kategóriu tvoria chovateľské potreby, obsahujú podkategóriu príslušenstva pre akvaristov a teraristov. Ak hľadáte pre vášho zverenca nový životný priestor v podobe väčšieho terária, určite by ste si návštevu tejto kategórie nemali nechať ujsť.

Okrem inzerátov zvierat obsahuje ZooBurza.eu aj diskusné fórum. Môžte si na ňom vymeniť skúsenosti so skúsenými teraristami alebo len načerpať inšpiráciu. A na záver tá najlepšia informácia – všetky tieto služby môžte využívať ZDARMA.

Fotografia: © BigStockPhoto.com