Keď sa nám už podarilo presvedčiť všetkých členov rodiny, ktorí možno nezdieľali naše nadšenie chovať hada ako domáceho miláčika, zostáva nám vybrať vhodný druh. Na trhu je pomerne pestrá možnosť výberu hadov ktoré sú vhodné pre začínajúceho chovateľa, no najčastejšie padá voľba na užovku červenú či hadiarku trojfarebnú v prípade malých štíhlych hadov, pytóna kráľovského ak je možnosť mať stredného hada a ak je miesto na veľkého hada tak najobľúbenejšie sú veľhady kráľovské a pytóny tmavé.

Vhodnosť určitého druhu hada spočíva v nízkych nárokoch na chov, vysokej tolerancii na začiatočnícke chyby v chove a v miernej povahe, aby sa s hadom dalo aj manipulovať čo robia hlavne začiatočníci často. Hady lásku k majiteľovi ani nejakú náklonnosť necítia, nemajú natoľko vyvinutú nervovú sústavu aby boli schopné nejakých citov. Vedia si akurát zvyknúť na majiteľa a na manipuláciu, no túlenie sa využívajú len na načerpanie telesného tepla od človeka nie na vyjadrenie nejakej priazne čo si ľudia veľmi často mýlia.

Čo sa týka chovných podmienok pre jednotlivé spomenuté druhy tak užovky a hadiarky sú najmenej náročné na teplo aj veľkosť terária pretože im stačí mať 28 °C na výhrevnom mieste čo znamená slabučká žiarovka alebo výhrevná fólia zapnutá na 12 W. Terárium stačí veľkosti 70 x 40 x 40 cm a je lepšie keď je zariadené konárom na lezenie a úkrytom lebo užovky ako aj korálovky sú živé a čiperné hady, ktoré sa rady pohybujú. Dorastajú do veľkosti 100 – 130 cm a majú štíhla telo hrúbky do 5 cm. Pri rozmnožovaní kladú vajíčka ktoré je treba inkubovať v inkubátore.

Pytóny kráľovské sú hrubšie a mohutnejšie hady a odosť menej pohyblivé preto stačí  terárium rovnakých rozmerov. Dorastajú do dĺžky 130 – 150 cm no staré jedince môžu mať až dva metre pri hrúbke až 10 cm. Vo veľkochovoch sa tieto hady chovajú v tzv. „rack systéme“ čo je regál so zásuvkami a v každom je had. Je to esteticky oproti teráriu nevzhľadné ale priestorovo úsporné riešenie pri chove väčšieho počtu hadov. Tieto hady majú špecifikum ktorým zvyknú stresovať neskúsených chovateľov – zimný pôst kedy nežerú aj 4 mesiace. Samice taktiež znášajú vajíčka ktoré je treba inkubovať.

Veľhady kráľovské dorastajú do dĺžky 180 – 250 cm v závislosti od pohlavia a druhu. Vyžadujú terárium rozmerov 150 x 70 x 70 cm a teplotu 30 stupňov na výhrevnom mieste. Pohybujú sa v dospelosti málo, na rozdiel od užovky nevyhľadávajú potravu aktívne ale metódou „sedieť a čakať“. Ako mláďatá sú čiperné a radi lozia po konároch no v dospelosti sú už na to ťažké. Rodia živé mláďatá v počte 10 – 30 kusov.

Pytóny tmavé sú najväčšie s bežne chovaných druhov a žiaľ na to často doplácajú pretože sa ich ľudia zbavujú akonáhle prerastú možnosti terária. Dorastajú až do 6 metrov a váhy okolo 100 kg a potrebujú preto terárium veľkosti aspoň 200 x 100 x 100 cm. Sú to pokojné hady no vzhľadom na ich veľkosť je manipulácia s nimi dosť náročná preto by si mal začiatočník vopred rozmyslieť voľbu tohto hada. Vo všeobecnosti platí, že si treba vopred rozmyslieť čo zvládneme a na čo máme aby sa nestalo, že had presiahne naše možnosti a budeme musieť rozmýšľať nad tým, kam s ním.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Hadiarka trojfarebná, alebo v českom jazyku korálovka sedlatá (lat. Lampropeltis triangulum), je pomerne malý had, ktorý sa pre nenáročnosť teší veľkej obľube chovateľov a teda je i u nás pomerne často chovaný.

V prírode sa vyskytuje v oblasti od Kanady po Ekvádor, sever Venezuely a sever Južnej Ameriky. Dorastá do veľkosti 1 – 1,2 metra. Má štíhle telo, hlavu tvarom splývajúcu s telom a v súčasnosti je známa už široká škála farebných mutácií (prirodzená farba je červená s bielymi pruhmi), pričom základom pre rozpoznanie sú priečne pruhy orámované čiernymi pásmi. Týmto sfarbením sa snaží podobať sa na jedovatého korálovca, no hadiarka je škrtič a nie je jedovatá. Povahovo je to mierny až plachý had, len výnimočne sa dá nájsť kúsavého jedinca a preto je vhodná aj pre začínajúcich chovateľov ktorí si radi vyberajú hadov na ruky.

Náročnosť na chov je vo všeobecnosti nízka, hadiarky sa bežne chovajú v plastových bedničkách veľkosti cca 70 x 40 x 15 cm, terárium stačí rozmerov 80 x 40 x 40. Ako podstielku používame všetky vo všeobecnosti schválené druhy podstielok teda hobliny, bukové štiepky, noviny či papierové obrúsky. V žiadnom prípade nie je vhodnou podstielkou lignocel lebo ide o zemného hada a tieto materiály sa nepríjemne lepia na kloaku pri vykonávaní veľkej potreby a aj na korisť čo spôsobuje hadovi tráviace ťažkosti ktoré môžu skončiť až tragicky.

V teráriu nesmie chýbať miska s vodou a najlepšie aj niekoľko úkrytov. Vzhľadom na štíhle telo a pomerne aktívnu povahu hadiarky sú veľmi vítané aj konáre na lezenie. Musia byť samozrejme ale ošetrené proti parazitom ak ide o konáre donesené zvonku. Na potravu je hadiarka veľmi nenáročná, mláďatá kŕmime myšími holíčatami, mladé jedince odstavenými myšami a dospelé zvieratá kŕmime dospelými veľkými myšami alebo mláďatami potkanov. V prírode majú jedálniček pestrejší, lovia okrem malých cicavcov aj jašteričky, malé vtáky či dokonca iné hady. Majú sklony ku kanibalizmu preto je potrebné zvážiť chov viacerých jedincov v spoločnom teráriu.

Teploty v teráriu by sa mali pohybovať od 25 do 30 °C s nočným poklesom na izbovú teplotu 20 °C. Odchov taktiež nie je problematický no nakoľko ide o hady žijúce aj v miernom pásme, je potrebný zimný spánok s teplotami okolo 15 °C po dobu dvoch až troch mesiacov. Znižovanie teploty musí byť postupné rovnako ako sa to deje v prírode, nie je možné len vypnutie tepelného zdroja zo dňa na deň.

Po zimovaní opäť postupne zvyšujeme teploty. Hadom sa naštartuje metabolizmus a začnú vyhľadávať partnera na párenie zhruba v mesiacoch od mája do júla. Ak je párenie úspešné, samica nakladie po cca 45 dňoch 6 – 20 kožovitých vajíčok ktoré je potrebné dať inkubovať pri teplote 28 °C a relatívnej vlhkosti 80%. Po 75 – 90 dňoch sa začínajú z vajíčok liahnuť mláďatá, ktoré je treba umiestniť už do samostatných nádobiek a po prvom zvleku im ponúkneme myšie holíčatko. Mláďatá často bývajú plaché preto je potrebné sa okolo nich pohybovať pomaly a opatrne. Občas je kvôli plachosti problém mláďa rozkŕmiť, preto postupujeme od najjemnejších metód po stresovejšie no násilné kŕmenie by mala byť vždy až posledná možnosť.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: YouTube.com