Dopracovať sa k odchovu mláďat je snom väčšiny chovateľov no nie je to vôbec jednoduché. Keď sa už ale pošťastilo splniť všetky podmienky na odchov mláďat sa samička nám porodila či zniesla vajíčka z ktorých sa vyliahli mláďatá, nastáva práca pre chovateľa – umyť ich od pôrodných tekutín, oddeliť od matky a každé mláďa zvlášť umiestniť do krabičky pre lepšiu možnosť kontroly.

Do cca týždňa sa mláďatá prvý krát zvlečú z kože a následne sú pripravené nakŕmiť sa. Ideálne je, ak by mláďatá na prvý krát vzali rozmrazenú korisť ktorou budeme kŕmiť nastálo. Korisť má byť veľká tak ako je had hrubý v najhrubšom mieste a musí byť rozmrazená v horúcej vode na vyslovene teplú teplotu aby had korisť v tme rozoznal. V prípade, že mláďa nevezme potravu ihneď, ponúkame mu ju cca 20 minút na základe jeho reakcií.

Ak sa potravy bojí a uteká, nemá zmysel ho stresovať. Ďalší pokus o nakŕmenie nikdy nerobíme skôr ako o 3 – 4 dni aby háďatko nebolo často stresované. Je dobré zvoliť druhú metódu – ponúknutie živej koristi. Ak na ňu tiež nereaguje, môžeme mu korisť nechať v krabičke do rána no nesmie to byť korisť dospelá ktorá by bola schopná háďatku ublížiť. Často sa mláďatá osmelia až po pár hodinách a korisť si vezmú. Treťou metódou je háďatko vyprovokovať korisťou až k agresivite neustálym šťuchaním a brnkaním po chvoste, prípadne po stranách hlavy pričom je najlepšie napodobňovať prirodzené pohyby myši či potkana teda približovanie a vzďaľovanie sa potravy.

Pomerne často sa stáva, že niektorému mláďaťu ponúkaná potrava „nevonia“. Myši majú prenikavý pach a niektorým mláďatám vyhovuje no iné uprednostňujú potkanie holíčatá. Ak nepomôžu potkanie holíčatá môžeme ponúknuť voňavé škrečky alebo akékoľvek holíča napáchnuté perím. Pri tvrdohlavých mláďatách sa zvykne používať trik: vložiť hlavu holíčaťa do tlamky hada, zavrieť mu tlamu a holíča potiahnuť smerom von z tlamy aby sa zuby do koristi zaryli. Keďže zuby smerujú dozadu, takto „zakvačené“ holíča má had problém vypľuť a často po chvíli prestane bojovať a zistí, že je menej náročné korisť prehltnúť ako vyvrhnúť.

Ak žiadna z týchto metód nezabrala bude treba pristúpiť k trochu drastickým a nechutným metódam ktoré nie každý zvládne. Patrí sem nastrihávanie mŕtveho holíčaťa, podľa niektorých zdrojov hadov veľmi provokuje k útoku pach krvi a mozgu. Ďalšia metóda ktorá nepatrí k obľúbeným je kŕmenie kašou z rozmixovaného holíčaťa ktorá sa hadičkou zavedie priamo do žalúdka. Uviesť žalúdok do činnosti často povzbudí aj lovecký pud takže už druhú potravu si mláďatko uloví samo. Násilné kŕmenie celou korisťou je pre hada značne stresujúce a je aj dosť nebezpečné pretože sa môže stať hlavne u malinkých a jemných mláďat že peán s holíčaťom im prederaví krk keď sa „zatnú“ a odmietnu si potravu posúvať nižšie. Takéto úrazy často končia smrťou mláďaťa preto je násilné kŕmenie až posledná metóda ktorú treba použiť len ak všetky ostatné zlyhali.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Výber vhodnej potravy pre hady je jedna z najhlavnejších podmienok chovu hadov. Drvivá väčšina hadov prijíma cicavce rôznej veľkosti, hydinu a vtáky, iné hady žerú ryby a taktiež existujú hady vajcožravé a hmyzožravé.

Najčastejšie a najdostupnejšie kŕmne zvieratá sú myši a potkany. Sú dostupné vo všetkých veľkostiach pre hady od najmenších užoviek, ktoré kŕmime novorodenými myšami až po veľhady a pytóny do veľkosti 2 metre – tie dostávajú najväčšie potkany. Hady nad 2 metre ako sú niektoré druhy pytónov (tmavý, mriežkovaný, písmenkový) a anakondy je vhodnejšie kŕmiť veľkou korisťou – králiky, hospodárske zvieratá. Vo všeobecnosti platí, že hrúbka koristi by mala byť rovnaká až dva krát taká ako je šírka hada v najhrubšom bode. Výnimkou sú stromové hady ako pytón zelený či psohlavec zelený, ktoré ležia na konároch zmotané do pevných slučiek a príliš nafúknuté brucho by som spôsobovalo nepohodlie pri ležaní. Tým stačí nanajvýš tak hrubá korisť ako je ich telo v najhrubšom mieste, navyše majú veľmi nízku aktivitu takže kŕmenie väčšou korisťou je vyslovene na škodu. Hady vzhľadom na ich roztiahnuteľnú sánku dokážu prehltnúť aj 5 x tak hrubú korisť ako sú sami ale takéto prekrmovanie je zbytočné a vedie k vysokému ukladaniu tuku čo pri citlivých hadoch ako sú napr. psohlavce zelené vedie až k smrti nakoľko sa degenerujú vnútorné orgány.

Z hľadiska výživovej hodnoty sú myši a potkany pre ich vhodný pomer svaloviny a tuku najvhodnejšia potrava ideálna ako plnohodnotné krmivo ktoré netreba striedať s niečím iným. V prípade kŕmenia malých hadov holíčatami by bolo vhodné voliť radšej kus myšacieho stehna nakoľko myšie holíčatá majú veľmi nízku výživovú hodnotu – je to z cca 90 % len voda. Nemá ešte svalovinu, kalcifikované kosti a ani srsť a dáva tak háďatku veľmi slabú výživu. Taktiež je podľa niektorých chovateľov nevhodné dlhodobo kŕmiť morčatami pretože má hrubú kožu a tvrdé chlpy čo sa horšie trávi. Čo sa týka častosti kŕmenia tak všeobecnosti platí: mláďatá do roku každý týždeň, potom každých 10 – 14 dní v závislosti od veľkosti koristi. U dospelého veľhada platí že samice kŕmime veľkým potkanom každých 10 dní, samce každých 14 dní.

Veľkosť a častosť kŕmenia musíme samozrejme v prípade potreby upraviť napr. hadom vo výkrme po odchove, chorobe či zimovaní dáme koľko si vezmú ale tučných hadov či hadov a nízkou aktivitou naopak obmedzujeme. Pre porovnanie psohlavec zelený je cca 180 cm veľký had ale s veľmi nízkou aktivitou a kŕmime ho raz za dva až tri týždne len malým potkanom. Bežne trvá strávenie veľkého potkana cca týždeň, preto je vhodné nechať hada zo 3 – 7 dní pretráviť a až potom mu ďalšiu potravu ponúknuť. Ako spestrenie stravy sa zvykne používať hydina, mäso je ale jemnejšie a trus z nich je vodnatejší a výraznejšie zapácha. Hady majú pomalé trávenie a preto bez problémov či strate na váhe vydržia hladovať aj 3 mesiace, čo napríklad konkrétne pytóny kráľovské bežne cez zimu zvyknú robiť. Dospelý normálne kŕmený had by neumrel od hladu ani pri ročnej hladovke, no na obezitu uhynúť môžu nakoľko tuk poškodzuje vnútorné orgány. Vo všeobecnosti preto pri kŕmení hadov platí, že menej je viac.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com