Vretenica severská je jediným jedovatým hadom ktorý sa vyskytuje na území Slovenska. Je dlhá 60 – 80 cm, pričom samci sú menší a má modrosivá farbu s výraznou kľukatou kresbou na chrbte. Obýva chladnejšie oblasti s vyššou nadmorskou výškou ako sú lesné rúbaniská, rašeliniská, kameňolomy a kosodreviny. Na stretnutie s vretenicou je dobré sa vopred pripraviť aby sme prípadne vedeli správne zareagovať ak by k nemu naozaj došlo.

V prvom rade je treba mať na zreteli, že to my vstupujeme do teritória vretenice no napriek tomu nikdy neútočí prvá, pohryznúť môže človeka len v prípade krajnej núdze pri obrane. Človeku sa snaží v každom prípade vyhnúť a preto je najdôležitejšie pozerať sa pod nohy pri chôdzi a dobre si prezrieť miesto v tráve, kam si chceme sadnúť. Pri chôdzi je dobré dupať, lebo hady sú hluché ale cítia vibrácie a ľahšie tak spozorujú nebezpečenstvo aby mohli včas ujsť.

Pri pohryznutí vretenicou je najdôležitejšia zásada zachovať pokoj (nadmerne nezaťažovať obehovú sústavu) a dopraviť sa do nemocnice na pozorovanie. Hoci väčšina vreteníc nemá dostatok jedu na to, aby mohli dospelému a zdravému človeku výrazne ublížiť, no zaznamenané boli aj dospelé samice ktoré mali dostatok jedu na zabitie dospelého človeka. Z minulosti sú známe prípady, kedy nadmerná fyzická aktivita a zaťaženie obehovej sústavy viedli ku zlyhaniu srdca pacienta s následkom smrti. Väčší pozor by si mali dávať hlavne seniori a deti, prípadne ľudia so slabším zdravím a alergici. Nie je žiaduce jed z rany vytláčať, vysávať, vypaľovať, prikladať ľad, vyhnúť sa treba aj použitiu škrtidla, je nevhodné požívať lieky proti bolesti, kávu a alkohol.

Uhryznutie má tvar dvoch bodiek vzdialených cca 1 cm od seba a sú popisované nasledovné príznaky – opuch v mieste pohryznutia, bolesť hlavy, nevoľnosť až pocit na zvracanie, smäd, zrýchlený dych a pokles krvného tlaku (v ťažších prípadoch až bezvedomie). Uhryznutému človeku zavoláme záchranku a zatiaľ poskytneme prvú pomoc: pacienta dáme do stabilizovanej polohy a na uhryznutú končatinu mu dáme dlahu a voľnú bandáž – teda medzi bandáž a končatinu by sa mali zmestiť aspoň dva prsty. Ranu môžme opatrne očistiť, no vyhýbame sa tlaku na postihnuté miesto. Je dobré končatinu podložiť kvôli zmierneniu opuchu a bolesti.

Pacient môže piť vodu alebo ovocný čaj ale je treba sa vyvarovať nápojom, ktoré rozširujú cievy – čo je predovšetkým káva a alkohol, aby sme neuľahčili jedu otravu organizmu. Sérum proti jedu môže podať iba lekár no nie vždy je to vhodné použiť pretože alergická reakcia na sérum môže byť horšia ako reakcia na jed. Sérum je k dispozícii ako povinná výbava každej európskej nemocnice a rovnako je v Národnom toxikologickom centre. Vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že vretenica uhryzne tzv. „nasucho“ teda nedôjde k zaneseniu jedu do rany. Tvorba jedu je pre hada náročná a „šetrí“ si ho hlavne na lov koristi preto sa môže stať, že uhryznutie človek ani nespozoruje. Vždy je ale lepšia prevencia ako riešiť problém preto si pri vychádzkach do prírody musíme dobre všímať, kade sa pohybujeme.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Užovka obojková – lat. Natrix natrix

Azda najrozšírenejšou je u nás užovka obojková, známa aj pod starším názvom ako užovka obyčajná (lat. Natrix natrix). Charakterizujú ju dva žlté, polmesiačikovité útvary za hlavou. Farbu tela má hnedú, sivú, alebo olivovozelenú s tmavšími škvrnami pozdĺž tela, no môže mať aj čisto čierne sfarbenie. Má veľké oči so zrenicami kruhovitého tvaru. Dorastá do dĺžky maximálne 150 cm. Vyskytuje sa v blízkosti vlhkých a podmáčaných miest, močiarov, okrajov jazier, potokov a riek. Je dobrý plavec, pláva s hlavou vynorenou nad vodou. Aktívna je počas dňa. Loví najmä obojživelníky, ryby, ale nepohrdne ani drobnými hlodavcami a hmyzom. Užovka obojková nie je jedovatá, neútočí na človeka a doposiaľ nie sú známe prípady uhryznutia človeka.

Užovka hladká – lat. Coronella austriaca

Užovka hladká (lat. Coronella austriaca) je had menšieho vzrastu, dorastá do dĺžky len 50 až 70 cm. Je charakteristická sivým sfarbením, s kresbou tvorenou bodkami, ktoré sa môžu na chrbte spájať, čím pripomína vretenicu, no na rozdiel od nej má oči so zrenicami kruhovitého tvaru. Za hlavou má tmavú škvrnu tvaru písmena V. Vyskytuje sa v lesostepných a slnečných oblastiach, bohatých na úkryty, ale aj pri okrajoch ciest a múroch. Živí sa najmä inými plazmi – jaštericami, slepúchmi, ale aj inými druhmi hadov, nepohrdne ani hlodavcami a bezstavovcami. Užovka hladká nie je jedovatá.

Užovka fŕkaná – lat. Natrix tessellata

Užovka fŕkaná (lat. Natrix tessellata) sa vzrastom a spôsobom života podobá užovke obojkovej, no je agresívnejšia. Telo má štíhle, sploštené zo strán, s dlhým chvostom. Dorastá až do dĺžky 100 cm. Je sivej, až olivovozelenej farby, škvrny na tele prechádzajú do šachovnicového alebo priečnepruhovaného vzorovania. Oči má veľké s kruhovou zrenicou. Obýva južné oblasti a väčšiu časť života trávi v blízkosti vôd, najmä pomaly tečúcich riek so zarastenými brehmi, ktoré poskytujú dostatok možností úkrytu, kde sa živí prevažne vodnými živočíchmi. Je vynikajúcim plavcom a vodné prostredie opúšťa iba výnimočne. Pre jej spôsob života a plachosť je veľmi obtiažne ju spozorovať. V prípade nebezpečenstva z miesta rýchle uniká, dobre pláva aj pod hladinou. Rovnako ako predošlé druhy, ani užovka fŕkaná nie je jedovatá.

Užovka stromová – lat. Zamenis longissimus

Užovka stromová (lat. Zamenis longissimus) patrí k našim najdlhším hadom, dorastá až do dĺžky 2 metre. Stavbou tela je to štíhly a svalnatý had s úzkou hlavou. Má veľké oči, s oválnou zrenicou, ktorá je typická pre hady aktívne počas dňa. Dospelé užovky stromové majú olivovohnedé, sivožlté alebo čiernohnedé sfarbenie tela, bez škvŕn. Brušnú časť majú žltej farby. Mláďatá majú až do dospelosti za hlavou žltú škrvnku, preto si ich možno spliesť s užovkou obojkovou. Užovka stromová obýva najmä teplé a slnečné oblasti v svetlých lesoch, hájoch, krovinách. Živí sa drobnými hlodavcami, ale i vtákmi a plazmi. Veľmi obratne šplhá po stromoch a to i na zvislých plochách, vďaka čomu sa dostáva aj do vtáčích hniezd. Užovka stromová nie je jedovatá.

Vretenica severná – lat. Vipera berus

Vretenica severná (lat. Vipera berus) je známa aj ako vretenica kľukatá, vretenica obyčajná, alebo ľudovo zmija. Je to jediný, vo voľnej prírode na Slovensku žijúci jedovatý had. Jej jed je vysoko toxický, no nedokáže ho vytvoriť v dostatočnom množstve na usmrtenie bežného zdravého dospelého človeka. Vretenica dorastá do dĺžky 80 cm, telo má kratšie a zavalité. Oko má charakteristickú štrbinovitú zreničku, ktorou sa odlišuje od užoviek, ktorú ju majú kruhového tvaru. Sfarbenie tela je individuálne a závisí od pohlavia, ale aj lokality výskytu od sivej až po hnedú, no vyskytuje sa aj v albinotickej, či čiernej mutácii. Vretenica severná má na chrbte charakteristický kľukatý vzor, niektoré farebné mutácie ho však mať nemusia. Obýva širokú škálu biotopov, uprednostňuje slnečné a vlhké miesta lesnatej krajiny, s výkyvom dennej a nočnej teploty. Nájdeme ju na lúkach, pasienkoch, v porastoch čučoriedok a brusníc, v okolí lesných potokov, opustených kameňolomoch, na kamenistých stráňach, okrajoch lesov, ale aj horských lúkach a medziach. Jej potravu tvoria hlodavce, obojživelníky, jašterice, ale aj vtáctvo.

Fotografie: © BigStockPhoto.com